Ecuador

Mrzneme na rovníku

By Pavli a Macko

February 26^th, 2018

Ekvádor alebo možno Chile? Alebo Mexiko na poslednú chvíľu? To bola jedna dilema za druhou. Nakoniec sa z toho uskutočnil len Ekvádor. A že to stálo za to :)

V Baeze sa nestačíme diviť. Continental raňajky za 3 doláre? Izba za 5? Večer ideme do mesta, kde Karlík vyskúša každý jeden street food stánok. A všetko je super. A za 4 doláre nakúpime vrece ovocia. A všetko zjeme do dalšieho večera.

V Baeze máme skôr nižšiu vodu, zato si dávame úsekov, čo to dá. Čo nie je tak veľa ako by sa mohlo zdať, lebo Karlík s Betkou su na dovolenke :) Ale užívame si to naplno. Quichos, Cheese House, Bridge to Bridge, Cosanga, Oyacahi. Baeza je proste pecka.

Taxíky fungujú parádne. Ráno si niekoho zavoláme, hodí nás na nasedačku, a len mu povieme kedy a kde nech nás čaká. Ceny sú asi cielené na Európanov, ale za tú pohodu to stojí.

Jeden deň si dávame Jondachi. Znáška na put-in je za trest, všade hmyz a nechutné teplo. Snížák sa v jeden moment šmykne, a hneď to schytá od bandy mravcov. Až tak že ide do šoku a Jondachi si musí odpustiť.

Presun do Teny je zážitok, ako všetko tu. Jednoducho napcháme 4 kajaky do autobusu, šoféri nám pomáhajú, a nakoniec im za 4 hodiny cesty zaplatíme 1.50. Spíme u Gabriela, najviac v pohode chlapíka. Všetci mu tu neustále telefonujú na vodné stavy a aj nám radí. Smola, že máme ešte nižšiu vodu ako v Baeze. Aspoň Jatunyacu a Piatua šli.

Vravel som, že Gabriel je týpek? Každý večer sa pristavil a pokecal s nami o všetkom. Karlík využil príležitosť a dohodol nám večeru. Chutí to o dosť lepšie ako to vyzerá :)

Nasledoval Rio Hollin, môj prvý multiday. Naložili sme lode, dali si raňajky a šli. Cestou sme sa zastavili v shopíku, a to nás zjavne vyčerpalo dosť nato, aby sme šli potom na obed. Takže na vodu nasadáme o 2hej. Rieka je super, a spacie miesto nachádzame celkom rýchlo o piatej. Chcelo by to ohník, tak sa v 4 snažíme rozdúchať vatru pekne prírodne. To evidentne nefunguje, tak prihadzujeme kúsok pneumatiky :) Romantika.

Gabriel nás bavil výbornými príbehmi z džungle, hlavne ako vie dážď za hodinu všetko obrátiť naruby. Samozrejme že k nám o polnoci príjde búrka ako sa patrí a George a Kostner pravidelne vyliezajú z pod plachty a kontrolujú hladinu rieky. Našťastie nemusíme baliť kemp, ale nebolo nám všetko jedno :)

Naspäť v Baeze sme zopakovali nejaké runy a skočili sa pozrieť na San Rafael, najvyšší vodopád v Ekvádore.

Druhá polovica tripu bola turistická. Takže potom, čo sme sa vyrochnili v Papallacte a vyrazili do hôr. Plánovali sme jednu noc. Celý deň pršalo a bola kosa. Inštrukcie boli, že jazero máme obchádzať zľava. Zprava vraj nie je cesta. Šli sme zprava, lebo vyzeralo, že tam cesta je. Nebola :) Mokrí sme boli po ramená. O 4tej poobede si dávame prvú pauzu a rýchly obed. Je zima, tak pokračujeme ďalej. Sme v 4300 metroch, a stúpame do sedla. Každý krok bolí, ale zastať nechceme, bo je fakt kosa. A som fakt rád za goretex.

V sedle si vravíme kašlať to, dojdeme to celé za deň. Každý sme strávili hodinu v sprche a izba sa nevyvetrala z toľkej pary ani do rána :)

A George psychopat sa vybral na druhý deň naspäť. Poslal nám foto ako spí zamotaný v plachte a sneží na neho. Aspoň, že si od Charlieho požičal tú plachtu.

S Charliem sa presúvame do Quita. Je je prekvapivo pekné mesto. V nedeľu úplnou náhodou narazíme na nejaké miestne pohanské krstiny. Sledujeme predstavenie, dajú nám najesť a napiť. Uau.

Odchádzame do Otavala. Trh je nuda, ale hiky majú pekné. Akurát, že je všade zima a všteko nad 3000 sa zatiahne do hmly o 6tej ráno a ostane tak až do tmy. Ale to nás nezastaví :)

Jeden z výletov bol do Kondor parku. Nejaký belgičan tu má park pre zranené dravce, a robí s nimi predstavenia. Trvalo to hodinu, celé po španielsky, a bola to neuveritelná zábava :)

No a to je tak zhruba všetko :) Keď by som tento článok nepísal pol roka potom, asi by som bol podrobnejší. Každopádne prvý výlet do latinskej ameriky sa vydaril na 1000%.