Traja v Nepáli

Len sme ešte nevedeli, že sme traja :)

By Pavli a Macko

July 14^th, 2019

V Novembri 2018 sme sa vybrali do Himalájí!! Prvá zastávka Káthmándú. To nás zaskočilo. Z nudného, pomalého a tichého Nemecka sme prileteli do hlučného a zaprášeného chaosu. Hotel sme mali hneď pri letisku, no aj tých 5 minút chôdze bol zážitok. Na večeru Thali a Lassi a šup spať, naproti časovému posunu :)

Druhý deň sme objavovali Káthmándú vo veľkom štýle. Taxíkom sme sa odviezli k "opičiemu kláštoru" - Swayambhunath. Opica na fotke dole nás tam chcela zožrať :) A človek sa tu za nie úplne málo peňazí mohol nechať posvätiť :) Odtiaľ sme sa prešli do Garden of Dreams, v ktorom vládla extrémne pokojná atmosféra, v porovnaní so zvyškom Káthmándú. Bohatí nemeckí turisti si tu mohli dovoliť dať obed, ale my sme zvolili inú alternatívu. Indická reštaurácia Third Eye nesklamala. Večernou prechádzkou až na hotel sme nasali toľko atmosféry, že nám aj celkom stačilo :)

Do Lukly sme leteli 9:45 ráno a hladko sme pristali na pristávacej dráhe naklonenej do kopca. Kúpili sme si permit a vybrali sme sa smerom Namche. Vyrazili sme pred 12tou, a do Monja sme došli o pol 4tej. Rozhodli sme sa prenocovať, do Namche to mali byť ešte 3 hodiny. V Yeti Lodge nám romanticky zakúrili v piecke, a s big pot-om čaju (3,5 litra) sme sa zabavili celý večer :)

Do Namche Bazaaru kráčame v dave ľudí a oslov :) 2 hodinky do kopca a vchádzame do tohoto 3440 m.n.m položeného mesta. Čo s načatým dňom, tak si dávame poobedný výlet nad Namche odkiaľ sme videli Khumjung. Namche je turistické epicentrum Everest regiónu, a Khumjung je zase mesto kde bývajú všetci Sherpovia :)

Tretí deň knižky doporučujú aklimatizovať sa. Pavli preto vyberá "ľahkú" túričku do Tenboche (3890 m. n. m.). Po 18 km a 1000 nastúpaných metroch sme boli skutočne výborne aklimatizovaní. Biryani a Momos v Alpine Lodge chutili extrémne dobre :)

Po výdatnej aklimatizácii sme sa vybrali cez dedinku Mongla do Phortse Tenga (3680 m.n.m.). Konečne sme sa odpojili od masy ľudí putujúcich na Everest Base Camp. Chatár nás veľmi potešil - chválil náš výber treku, vraj nás čaká najkrajší výhľad Himalájí!

Ďalší deň kráčame prakticky sami. Je to veľká zmena. Z Phortse Tenga stúpame 400 metrov do Dhole (4110 m.n.m.). Krátky deň si spríjemníme výbehom na kopec až pokým sa hmla zhustila na Marshmallow :) Vonku bola dosť zima, ale v mačkanici so 40 rusmi v lodgi nám bolo teplo.

Ráno si dáme americké raňajky - hashbrown a milk tea :) V Macherme (4470 m.n.m.) sme okolo obeda a stíhame prednášku o výškovej chorobe. Vedeli ste, že existujú 3 stupne výškovej choroby? AMS, edém pľúc , a edém mozgu. Ani jednu nechcem :) Normálne prejavy pobytu vo výškach sú horší spánok s nočnými morami, spánkové apnoe, únava, zrýchlený dych, tep. Tak sa neľakajte predčasne :)

Gokyo! Najvyššia dedinka nášho treku. Namyslený chatár nerozumel prečo ľudia chodia do hôr - on by vraj najradšej ostal v Kathmandu. Poobede sme skúsili výbeh na Gokyo Ri, ale v 5000 m.n.m. sa Pavli cíti nedobre tak sa vraciame. Noc bola už fakt ťažká, nevyspali sme sa, bola zima, bolela nás oboch hlava.

Ráno budíček o 5:00 a veľká porada, čo ďalej. Sme slabí, motá nás. Pavli je nevoľno, asi len netuší, že je tehotná :) Vyrážame do sedla. Každý krok je cítiť. 550 výškových metrov (5360 m.n.m) nám trvá 4 hodiny, doma by sme to vybehli za hoďku. V sedle slzy na krajíčku, najkrajšie výhľady v živote. Everest, Lhotse, Makalu, Cho Oyu, všetky vedľa seba.

Cesta dole bola rýchla ale po 6 hodinách bez jedla sme boli fakt radi za prvú lodge v Lumde. Po cesnačke a rezancoch sa vyberáme do Thamel, ale došli sme len do polovice, do maličkej trojizbovej lodge, kde nám pani s 2 deťmi navarila s náskokom najlepšie jedlo treku. A veľa. A so syrom!!!

Nasledoval dlhý pochod do Namche, tam oslavujeme naším obľúbeným Biryani, Momos, a cesnačkou. Spali sme nakoniec v Monjo. Zostup z Namche bol veľmi melancholický.

A tak sme opustili Himaláje. Let z Lukly bol zábavný, runway šla z kopca a končila útesom :) V Káthmándú sme zistili nemilú vec. Celý Nepál žil festivalom Tihar. To znamená 2 veci. Prvá, že všetky autobusy do Chitwanu sú plné, a druhá, že všetky reštaurácie v Káthmándú sú zatvorené.

Prvý problém sme nakoniec vyriešili v x-tej cestovke. Chlapík presne vedel kam sa chceme dostať a poradil nám čo máme povedať šoférovi (a že sa nemáme nechať ukecať na inú zastávku, ktorú má on viac, a my oveľa menej po ceste :)

Druhý problém bol vážny. Nakoniec sme našli jednu reštauráciu, veľká, tvárila sa európsky. A pochopili sme o čo ide. Čašníci úplne neschopní. Hostia chodili, čakali, a naštvaní odchádzali. My sme nemali na výber, tak sme čakali. A čakali. Zrazu prišlo jedlo - na pitie čakáme dodnes. Hmm žiaden príbor. Pohoda. Vidím komodu, otvorím si šuflíky, a obslúžim sa. Ešte aj na zaplatenie čakáme 10 minút pri kase. Aspoň sme neboli o hlade :)

Ďalší deň trávime v autobuse. Ideme po nepálskej diaľnici, takže zážitky typu útesy a poľná cesta nemáme. Ale aj tak to bol zážitok :) A sme v Chitwane!

Na zastávke na nás čaká guide Bushban. Do kempu prichádzame popoludní, ale stíhame aj obed. A sme šokovaní kvalitou jedla! Najlepší Dhal Bhat v Nepáli. Na večer sme si naplánovali prechádzku po džungli v sprievode slonov. Bushban nás skúsene sprevádza a netrvá dlho, kým natrafíme na prvého nosorožca. Alebo teda skupinku troch :) Vraj máme veľké štastie, niekedy nenatrafia ani na jedného. A tak sa prechádzame ďalej, a natrafíme na pani nosorožcovú s mladým a samca, ktorý sa k ním primotal. Samcovi sa veľmi nepáčime. Začína funenie, nosorožec je od nás 10 metrov, cerí na nás roh. Sloníky si nás schovajú medzi seba, mahuti vyťahujú bodlá a Bushban nám káže nehýbať sa. Slony začnú trúbiť a mlátiť chobotmi o zem, až sa nosorožec nakoniec otočí, tvári sa že nič, a odíde. Uff!

Naspäť v kempe dostávame výbornú večeru a ukladáme sa v našom glamour camping stane :) Ráno budíček a ideme sekať so slonmi trávu na deň. Po návrate a raňajkách ideme zase k sloníkom a učíme sa o nich starať. Naučili sme sa robiť ich obľúbené senovo-orieškové koláčiky Kuchi. No a na večer nás čaká kúpanie a pivko na pláži :) Tiger Tops boli skvelí.

Návrat do Káthmándú bol trochu stresujúci. Kôli festivalu boli všetky autobusy plné a tak nás Bushban musel do nejakého prepašovať. Trvalo mu to viac ako hodinu, a vzal nás jeden z posledných. Našťastie. Na druhý deň sme museli odletieť. Ale nakoniec sme to stihli, došli do Káthmándú, nakúpili darčeky, a na druhý deň ráno odleteli.