Piatok večer. Tentokrát nikde nijak extra nesnežilo, tak sme sa rozhodli pre Kaunertal a Pitztal, lebo tam sme ešte neboli. Musíme byť už v aspoň 2000 metroch, vonku je -16 stupňov a snehu na ceste pribúda asi tak isto rýchlo ako sa cesta zostrmuje a kľukatí. Po jednej z mnohých serpentín zastavujeme, v strede cesty stojí auto a chlapík sa pokúša nasadiť reťaze. Nám to doteraz išlo aj bez nich, tak to skúsime ďalej. O 3 neúspešné pokusy o rozbehnutie sa vystupujeme z auta a strhujeme visačky z našich reťazí. Pavlínka sa chopí návodu a naspäť za volant si sadám oveľa rýchlejšie ako som čakal. Chlapík medzitým ledva zvládol rozmotať tie jeho.
O mnoho serpentín ďalej parkujeme takmer na ľadovci v 2750 metroch.
V apríli sme si obaja kúpili nové skialpy, lavínové batohy, a pípaky sme dostali na Vianoce. Povedali sme si, že už bolo hanby dosť, sme skoro-Tatranci, tak sa musíme naučiť lyžovať. A šli sme do toho naplno. Nechali sme si namontovať do auta kúrenie, kúpili sme si sezónne lístky, a votreli sme sa Robinovi a Kristýnke na Pre-Season Freeride Camp.
Kaunertal bol mrazivý, ale zato ľudoprázdny. Silne namotivovaní po kempe trénujeme ako diví a občas si to dokonca strihneme prašanom. Endorfíny prskajú aj z uší :)
Večer sa rozhodujeme pre presun na Pitztal, nech to máme trochu bližšie Mníchovu. Vzdušnou čiarou 15 km zvládame autom za luxusné 2 hodinky :) Na to vajce čo som uvaril na večeru k fazuli bude Pavlínka ešte dlho spomínať.
No a po nedeli na Pitztale šup naspäť do Mníchova a do práce. Ďalší super offline víkend za nami, a snáď mnoho ďalších pred nami.
© 2026 Pavli a Macko