Po tom, čo nám 3 dni za sebou pršalo sa mi veľmi nechcelo vyraziť na Tongariro circuit okolo hory Ngauruhoe (číta sa to Nourúhoj :) Nemali sme zarezervovanú chatu a Mackova alternatíva prespať v stane vedľa cesty sa mi veľmi nepozdávala. Ale mali sme honeymoon tak čo pre neho neurobím :) Prvý deň sa výhľady na Ngauruhoe a Ruapehu (druhá, vyššia, a aktívnejšia sopka v národnom parku) nejak nekonali. Takže cesta až na Waihohonu hut nebola veľmi záživná. Rangera na chate sme sa spýtali, či náhodou nebude voľno na ďalšej chate - Oturere. Po polhodinovej prednáške o tom akí sme nezodpovední, že chceme spať v stane, nám rádiom zistil, že na chate je 24 voľných miest. Chaty sú síce zarezervované 3 mesiace dopredu, ale kôli zlému počasiu v to ráno rezerváciu zrušila takáto veľká skupina. Jupíí, máme kde spať :)
Ráno na Oturere si celá osádka chaty dala photoshooting :) Všetci sme si museli fotiť východ Slnka. Tiež to bolo prvýkrát, čo sme videli Ngauruhoe. Druhý deň treku nám počasie vyšlo oveľa viac v ústrety a tak bola cesta mesačnou krajinou okolo hory Osudu oveľa impozantnejšia. Cestu až po sedlo sme kráčali skoro sami, zato zo sedla dole sme určite stretli tísíce ľudí, ktorí zvolili jednodennú variantu.
Zvyšok výletu sme vyplnili kratšími prechádzkami. Uchvátil nás sekvojový park Whakarewarewa, odolali sme pokušeniu vykúpať sa v najčistejšom prameni na Zélande - Blue Spring, báli sme sa v temných opustených baniach v Karangahake Gorge, boli sme sa pozrieť na 5. najstarší strom na Zélande starý 1200 rokov, ktorý mal navyše ešte aj hranatý kmeň.
Výlet sme museli zakončiť tak ako sme ho začali - skvelými raňajkami :) Vrátili sme auto, sadli do lietadla a frnk frnk za 30 hodín sme boli doma :)
© 2026 Pavli a Macko