Honeymoon Baby!

Prvý týždeň na Novom Zélande

By Pavli a Macko

February 27^th, 2017

29 hodín cesty. 22 hodín v lietadle, frnk frnk a boli sme na Zélande :) Prileteli sme skoro poobede, vyzdvihli si v polospánku našu super káru Toyotu Corollu a s vypetím posledných síl sme došoférovali (zväčša :) po ľavej strane cesty do hostelu. Ale spať sme ísť ešte nemohli, trebalo bojovať s jet lagom, a tak sme sa vybrali do Christchurchských botanických záhrad. A Zélandu netrvalo dlho, kým nám ukázal svoje krásy. Cestou sme sa ešte zastavili na mini hamburgery servírované potrubnou poštou. A po desiatkach mikrospánkov sme úspešne o 8-mej večer zaspali :)

Druhá zastávka bola Kaikoura. Dá sa tu totiž plávať s delfínmi a Pavli šla na Zéland len kôli tomu :) A že to za to stálo! Ja som sa iba jemne pritopil, ale Pavli sa s delfínmi pretekala a hrala ako keby hrala vo Flipperovi :) Aby to nebolo málo, v ten deň poobede sme sa vybrali na Mount Fyffe. Taká túrička na zahriatie, 1400m prevýšenie na 7 kilometroch :) Ale zato nás tam pod vrcholom čakala chatka, kde sme prespali a vďaka jet lagu sa zobudili o 4tej ráno a užili si krásny východ Slnka.

Mount Cook je najvyšší kopec na Zélande, a čo by sme to boli za turisti keby sme sa nešli pozrieť.

Dalšiu noc sme spali pri jazere Hawea. Tu nám Zéland ukázal, že za dobré počasie sa platí. Trošku fúkalo. Až tak, že sa na Miškovom titanovom stane zlomila tyčka. Nehovorte mu to prosím :) Na kritický tretí turistický deň vyšla túra na Mount Isthmus (vyslovujeme Išhumus). Síce monotónna, ale vrch bol v hmle a nič nebolo vidno :)

Keď sme plánovali kám ísť a čo vidieť, Charlie a Vendulka nám spomenuli jedno miesto - Raspberry Creek. Vraj sa tam ide 40 kilometrov po drncavej polňačke a aspoň 10 krát sa tam musia (autom!) brodiť potoky. Povedali sme si, že tam radšej s autom z požičovne nepôjdeme. A tak sme sa na radu slečny z infocentra vybrali na nejakú náhodnú túru do národného parku Mount Aspiring. A hádajte čo. 40 kilometrov to drncalo tak, že aj 20tkou to bolo prirýchlo. Brodov bolo fakt aspoň 10, a neboli to žiadne mláčky. Najhlbší tak po kolená! Obojživelník Corolla v pohode zvládla všetky :)

No a po 18 kilometroch údolím som sa provokačne spýtal Pavli, či ideme ešte k ľadovcu. Nemal som to robiť. Ale po 26 kilometroch v nohách 40 kilometrov polňačky fungovalo ako masáž :)