Poučení z predchádzajúceho pokusu vyrážame už v piatok večer. Aj s pádlami, pre tentokrát. Na naše dohodnuté spacie miesto dorážame o desiatej, a čítame si, že Charlie a Karlík nemajú stan, a dorazia až za pár hodín. Pretože sme kamaráti, a nechceme, aby nás v noci budili, alebo aby ich nebodaj nenapadlo nanominovať sa nám do auta, postavili sme im luxusnú plachtu. To vystihol Adam. “Načo staviate plachtu, keď máte také veľké auto?”, “Aha, a nebudete pod ňou teda spať?”, “A Charlie a Karlík prídu sami dvaja?”. Vytiahli víno, a nedali nám spať. Trest každého majiteľa plachty.
V sobotu sme si dali jedno suchšie Mezimostí, to za video nestojí. Potom sme ale vyrazili na Heilig, a tam bolo krásne, aj keď tiež trochu menej vody. A aby sme splatili Georgeov dlh, splavili sme si aj spodný Venter s Haničkou :) No a potom sme si s Pavli vybehli za Obergurgl, aby mi odpustila, že nám zase musela robiť šoféra.
Nedeľa bola podobná, doobedu sme si dali Mezimostí, a potom si Kosák, Tom, a Karlík dali Wellebrucke (a nie raz) a my s Charliem že si to napozeráme a rozhodneme sa. No a rozhodli sme sa to ísť až o rok :) Možno škoda, ale čo človek narobí s biednym morálom.
Náladu sme mi spravili prechádzkou ku Brandsee, kde sme si užívali výhľady a ľadovú vodu. Cesta do Mníchova sa nám trošku natiahla, evidentne sa do Rakúska na posledný pekný víkend vybrala polovica Nemecka. Z 2,5 hodín cesty sa stalo 5, a tým sme sa slávnostne rozhodli z Rakúska chodiť vždy až na noc :)
© 2026 Pavli a Macko