Skvele sme si to vymysleli. Pretože nám v nedeľu končila poistka auta, a nemecké značky sme ešte nemali, museli sme v sobotu niekam vyraziť. Jasné že sme zase skončili v Garmischi. Cieľom bol Konigstand, vyhliadka, kam chodil už Bavorský kráľ Maximilián II Jozef. Neviem, kto to bol, nikdy som o ňom nepočul.
Stúpame strmo hore a na rázcestí medzi Kramerspitzom a Konigstandom volíme Kramerspitz. Táto varianta má jednú silnú výhodu - nemusíme sa vracať tou istou cestou. Drobné nevýhody sú 2x také prevýšenie a hodinku dve dlhší pochod. Hneď po rázcestí sa cesta ešte viac zostrmí, tak radšej v tranze bez slova šlapeme hore. Míňame niekoľko predvrcholov. Predposledný pred finálnym Kramerspitzom nás dostáva na hlavný hrebeň. Tam dostávame facku od vetra, Pavli si v boji o holý život ľahá na zem, ja kričím, že ideme naspäť pod hrebeň. Obzriem sa, a Pavli už nebojuje o život, vyťahuje foťák. Lebo vraj blízko lieta vtáčik.
Tak sa pol hodinky a 100 výškových metrov z 1200 celkových pred vrcholom otáčame. A ideme naspäť tou istou cestou. Ale asi sme zvolili dobre. Samozrejme že nie kôli počasiu, v polovici zostupu sa vyjasnilo a vietor ustal. Ale pľuzgiere a svalovicu sme mali ešte 4 dni potom :)
© 2026 Pavli a Macko