V auguste sme sa s Pavlínkou a ostatními vydali pádlovať do Nórska. Po intenzívnych tréningoch na kanáli v Tróji, Českom Vrbnom, Dunajci a Rakúsku sme sa v plnej forme naložili do rozpadajúceho sa Craftera a vydali sa 80-tkou na cestu dlhú 1500 km.
Nešlo vždy všetko úplne podľa plánu. Trošku zle sme nasadli na Etnu a pádlovali 10 km po stojatej vode. Na Sjoi mi odplávala topánka, hoci keby som nekrysil asi by mi neodplávala. Jori nám z večerného ideálneho stavu jemným dáždikom cez noc stúpla na stav neprežitelný. V pereji na Drive, do ktorej som ho poslal, Pavel vykrysil a zlomil pádlo. Aby to nevyzeralo, že za všetko zlé som mohol ja, tak si Atrej po hrdninskom prežití celého úseku vykĺbil palec na nohe cestou k autu. To, že se bočné dvere auta nedali otvoriť zvnútra nám prišlo málo, tak sme rozbili zadné dvere, ktoré sme potom museli zatvárať lanom priviazaným o sedačku, a pretože sa nám zle nastupovalo, tak sme ohli nástupný schodík tak, aby sa už nemohol automaticky zasúvať pod auto (asi jediná automatická vec, čo to auto vedelo).
Aj napriek tomu sme si ale všetko parádne užili. Na Etne sa chalani hecli na skok, na Sjoi sa po kryse Pavlínka hrdinsky vrátila do hry, Pavel nakoniec na vysedačke našiel obidve polovice zlomeného pádla, zistili sme, že Lora a Valdola sú fantastické rieky, prežili sme Bjoreiu, ktorú som si pamätal o dosť ľahšiu ako nakoniec bola, a na poslednej a najťažšej rieke Numedalslågen sme všetci ukázali, ako sa počas zájazdu zlepšili. Počasie nám vždy prialo a hneď ako sme zmokli sme vždy vyschli. A ešte sme aj stihli navštíviť Devold outlet a nakúpiť nesmradnúce merino. Pavlínka sa veľmi teší, koľko som si toho kúpil.
Write your story here. (Optional)
Takže nám teraz neostáva nič iné ako spomínať na skvelé chvíle a dufať, že nám energia, ktorou sme sa v Nórsku nabili, vydrží na ťažký rok pred nami.
© 2026 Pavli a Macko