Cesta bola dlhá. Mne sa na trajekte spravilo nejak zle, navyše o 3tej ráno nie som úplne čulý, tak sa na cestu upršaným nočným Švedskom podujala Pavlínka. Na Dagali sme dorazili okolo 3tej popoludní, stretli sa s Tomíkovcami, chvíľku si pospali, a počkali na Charliekovcov, kým sa vrátia z “krátkeho” cyklovýletu :) Charlie bol veľmi rád, keď zistil, že ho ešte čaká večerný run :)

Na druhý deň sme si dali ešte jeden run, tentoraz aj s Tomíkom. Potom sme prešli do Geila a vybehli si krátku túru. Na rozcvičku. Na ďalšie ráno sme totiž chceli ísť 24 kilometrovú túru po Hardangervidde. Čakali sme rovinu a príjemnú prechádzku. To by aj sedelo, keď by sme sa trochu nestratili, a nešli pár hodín krížom cez bažiny a kroviny, vždy len na najbližší horizont, len aby sa nám zjavil horizont ďalší. Nakoniec sme ale auto našli, a rovno si v ňom aj pospali :) Dodávka s posteľou je základ outdooru :)

Následoval presun na Sjou. S Tomíkovcami sme vybrali na Besseggen. My len na kopec a dolu, pretože ja som si úspešne natiahol členok a tým pre mňa turistika do konca výletu končí. Tomíkovci si to ale užili aj za nás, keď zmeškali poslednú loď, a naspäť museli ísť pešo. Krátko po polnoci to ale zvládajú, ešte že je v Nórsku tma len tak akože :)

No a samozrejme že sme si Sjou aj splavili, na poslednej pereji v Amote si Tomík vyberá krysku po tom, čo som v popise lajny nejak zabudol spomenúť, že sa to má boofnuť :) Prvýkrát ideme aj úsek nad Riddersprangetom, a okrem jednej nečakane zábavnej pereje tam toho veľa nie je.

Po mnohých rokoch som sa vidal na Store Ulu, a nebolo to až také hrozne suché ako som si pamätal. Ale bolo to o dosť kratšie :) Pavlínka bravúrne schádza všetky pereje, teda okrem Nevestinho Závoja, a veľkých slidov. Super deň! Na druhý deň prichádzajú Pavlínkini rodičia, a hneď si dávajú túru v Rondane.

Po túre následoval deň samá výzva :) Pavlínka sa odhodlala na Grand Canyon Sjoi, Pavlínkin tato na Playrun. Pavlínka si vybrala 2 krysky, prvú v zákernom válci krátko po začiatku, druhú na začiatku najťažšej pereje. Preplávala ju úplne celú. Síce som ju hneď dobehol a väčšinu pereje sa mi držala kajaku, no aj tak to bola taká poctivejšia krysa. Na brehu bolo dlho ticho :) Nič vážne sa ale nestalo, a mohli sme pokračovať ďalej.

Na Playrune Pavlínkin tato tiež nejazdil pod svoje možnosti, a ulovil len jednu krysku. Aby pravidlo “second run double fun” platilo, na druhom splave Pavlínkin tato ulovil krysky dve :)

Po toľkom adrenalíne sme potrebovali pauzu. Ja s knižkou a boľavým kotníkom v aute, ostatní v Dovrefjelli. Večer sa presúvame na Drivu, a cestou odbehneme na magické miesto Amotan, kde sa na malom území s 3 vodopádmi spája 7 potokov.

Večer nás na Drive doženú WW ženy a mne neostáva nič iné, ako s nimi ísť na Grauru. Pavlínka s rodičmi nelenili a dali si autoturistický výlet plný impozantných výhľadov. A pritom len raz potrebovali pohon 4x4, aj to na parkovisku, keď Miško nevidel, že končí asfalt a začína železná rúra :)

Následovala najkrajšia túra celého Nórska - Romdalsvegen. Ja som v aute dočítal detektívku, no z tvárí Pavlínky a Miška žiarilo, že tých 900m zostupu na 2 kilometroch stálo za to.

Po presune cez Trollstigen zisťujeme, že Valdola má minimálnu vodu, tak Pavlínkin tato zdoláva ďalšiu výzvu. Aj napriek Pavlínkinmu zákazu, že slidy ísť nesmie :)

A tak sa nám výlet pomaly končil. Skočili sme ešte trošku poblúdiť do Bergenu, a ešte nás Miško zobral na jeho tajný klenot Eidfjordu - krásnu túru, ktorá sa dá ísť dole autom :) A pretože celú cestu z Vossu pršalo, mohli sme si splaviť Veig. Ešte zastávka na Dagali, a už nám bolo na dušiach clivo, museli sme sa vrátiť domov :)