Ani si nepamätám, kedy naposledy bol cez Vianoce v Tatrách sneh. Vždy niečo málo nasnežilo, ale stačilo to len na to aby som mal mokro a zimu v topánkach. Skialpám bolo dobre v skrini a oprášili sa keď vôbec až po Novom roku. A náš lyžiarsky "skill" upadal :)
Tento rok sme si s Pavli povedali, že tomu musíme ísť naproti. Takže už pred Vianocami sme sa vydali otestovať taký miestny kopec - Zugspitze :) Parádne sme sa rozjazdili a dúfali, že v Tatrách sa tiež niečo pošťastí.
Začalo to na Štedrý deň. Hod kockou určil, že 24. decembra sme v Teplici. No a Michalkovci žeby niekedy vynechali lyžovací deň to sa ešte nestalo. A tak už 7:30 vyrážame na Solisko. Pavli a ja na skialpy, aby nám viac chutila večera.
25.ho sme boli v Poprade (s malou vychádzkou okolo Štrbského plesa), 26. na Čirči (s malou vychádzkou k miestnemu vodopádu, 40cm voľný pád :) Celý tento čas v Tatrách vytrvalo snežilo. 27. sa tam znovu dostávame na večernú návštevu Zamkovského chaty. Všade kopy snehu, hmla, vietor. No veru pekná prechádzka to bola. Naspäť ideme po tme, a v Smokovci zisťujeme, že som fakt blbo zaparkoval. Nepomohla ani hŕstka chlapov, ani prehádzať pol parkoviska skialpovou lopatou. Naopak, výsledkom našich snáh je, že Balu zapadol ešte lepšie. Musíme zavolať pomoc - svokra a švagra s vyprosťovacím špeciálom Hondou CR-V 4x4. Tá nás bez mihnutia oka vyťahuje len s jediným pretrhnutím lana :)
Ďalší v poradí bol Sliezsky dom s Nikou a Táňou. Táňa nás chcela uhnať, a veľa nechýbalo a bolo by sa jej to podarilo. A bolo krásne.
Pôvodný plán bol presunúť sa na Silvestra do Čiech, nech máme bližšie do Mníchova. No nedalo sa nám. Radšej ideme na Silvestra spať o 10tej a vyrážáme o 7mej. A odmenou je výlet na Žiarsku chatu s Janečkovcami. Bruno zabával polku doliny a my sme si naposledy v roku 2016 užili krásne počasie s ešte krajšou prírodou.
© 2026 Pavli a Macko