Charliekovci sú veselá banda. Zjedia za deň čo ja na raňajky, keď majú deti u babiek na víkend tak aj tak spia len 5 hodín, a vždy vládzu ísť ešte jednu rieku alebo vybehnúť na ešte jeden kopec. No a s takýmto gangom my sme sa vybrali na skialpy :) Stretávame sa o 8mej pri lanovke na Pitztal. Volíme variantu ostať v Mníchove a pred 5tou vstať a vyraziť. Už to takto nebudeme robiť :)
Ráno sa nás Vendy pýta, či chceme ísť na 15km, alebo 17km, alebo 25km túru, ako keby sme mali na výber. Slniečko svieti a my si šlapeme na Taschachhaus. Po 2 hodinkách prichádza stúpanie, a my pri chate končíme ako so silami tak s morálom :) Charlie s Vendy pokračujú. Cesta dole je ale fantastická, prvýkrát v živote si užívame freeride v dobrých podmienkach a hneď si to zamilujeme. Aj napriek tomu, že 3x letím vzduchom hlavou napred, občas kolenom na kameň :)
Nebolo o čom, museli sme vyraziť aj nasledujúci víkend. Karabáč doporučil Wetterkreuz na Kuhtai. Poučení z minulého víkendu vyrážame už v piatok a spíme na vysedačke v Haimingu. Miestne decká nám ukazujú jak sa jazdí rally ale vyspíme sa aj tak parádne.
Túra začína lesom, a snehu už je pomenej, tak pripíname lyže na batohy a blúdime hore kopcom. Nakoniec dorazíme na planinu s rázcestníkom a výhľadom do doliny. Obúvame lyže, Pavli naposledy svoje staré skialpy, ja prvýkrát moje nové. A kocháme sa a šlapeme.
Dolina je to na skialpy ako stvorená, snáď na každý kopec vedie cestička, každý žlab je zlyžovaný. O to tažšie sa rozhoduje, ktorý z tých kopcov je vlastne Wetterkreuz, ale nejak to zvládneme. Cesta dole je úplne famózna. Lyže lyžovali, a ja som neletel :) Skvelý zážitok a obávam sa, že budúca zima sa bude niesť v pilnom skialpinistickom duchu. A už teraz sa teším :)
Po túre sme sa presunuli na Loisach, lebo čo by to bol za jarný víkend keď by sme nepádlovali. Vody veľa nemal, ani stredne nemal, ale tak hladina sa zo spodnej strany limitne blížila splavnému stavu. A bolo to lepšie ako sme čalali. Ale aj tak sme to šli len raz :)
© 2026 Pavli a Macko